Iste ste sa už stretli s pojmami celiakia, gluténová intolerancia alebo bezlepková strava. Mnohí tieto pojmy poznajú veľmi dôverne a žijú s nimi každý deň. Hovoríme o ľuďoch s určitou formou neznášanlivosti lepku.
Výskyt ochorení súvisiacich s lepkom sa za posledných 50 rokov výrazne zvýšil.
Podľa odhadov celiakiou trpí 1 – 2 % svetovej populácie a neceliatická gluténová senzitivita (precitlivenosť na lepok) sa vyskytuje približne u 6 % populácie. Výskyt alergie na pšenicu sa pohybuje okolo 2 % celosvetovo.
Termín „poruchy súvisiace s lepkom“ pritom zastrešuje všetky ochorenia súvisiace s požitím gluténu (lepku). Do tejto kategórie patrí celiakia, neceliatická gluténová senzitivita (precitlivenosť na lepok), alergia na pšenicu, gluténová ataxia a herpetiformná dermatitída.
Črevná mikroflóra hrá kľúčovú úlohu pri udržiavaní zdravia ľudského tela. Vznik mikrobiálnej nerovnováhy v črevách môže viesť k rozvoju ochorení, ktoré nesúvisia len s tráviacim traktom a metabolizmom, ale celým organizmom.
Negatívne zmeny v zložení črevnej mikroflóry zohrávajú zásadnú rolu aj pri rozvoji ochorenia, ako je celiakia.
V poslednej dobe sa objavuje čoraz viac dôkazov o pozitívnom vplyve probiotík na priebeh ochorení súvisiacich s gluténom, pričom sa predpokladá, že by mohli byť účinným doplnkom pri ich liečbe.
Pre lepšie pochopenie liečby si však povedzme viac o samotných poruchách s príjmom lepku.
Celiakia je autoimunitné ochorenie, ktoré postihuje najmä tenké črevo. Príčina? Neznášanlivosť gluténu pochádzajúceho zo pšenice, raže a jačmeňa.
Na vzniku celiakie sa podieľajú viaceré faktory, medzi ktoré patrí abnormálna aktivácia imunitného systému, genetika, porucha metabolizmu a aktivity enzýmov odbúravajúcich glutén.
Pri celiakii dochádza k narušeniu bariéry sliznice tenkého čreva, čo umožňuje prechod škodlivých látok do tela. Tieto látky sú zdrojom imunitných odpovedí, ktoré zapríčiňujú oslabenie celkovej imunity a rozvoj ďalších ochorení.
Medzi typické prejavy celiakie patrí hnačka, nafukovanie, pocit tlaku v bruchu, slabosť, chudnutie, depresie a zmeny psychiky. U detí je to podvýživa a oneskorený rast.
Vedľajšie príznaky sú málokrvnosť, svalové kŕče, kĺbové bolesti, rednutie kostí, suchá koža, ekzémy, lámavé nechty a nedostatok vitamínov.
Terapia celiakie spočíva v striktnej bezlepkovej diéte. Na začiatku liečby by sa mali vylúčiť aj mliečne produkty, a to z dôvodu dočasne narušenej schopnosti rozkladať mliečne bielkoviny.
Precitlivenosť na lepok sa týka najmä žien a ľudí v mladom až strednom veku. Skutočný výskyt ochorenia je ťažké určiť, keďže diagnostika je pomerne komplikovaná a nejednoznačná.
Ide o intoleranciu, pri ktorej sa u ľudí po požití lepku začnú prejavovať nežiaduce ťažkosti tráviaceho alebo mimočrevného pôvodu. Z tráviacich ťažkostí je typickou bolesť brucha, nadúvanie, nevoľnosť, zvracanie, pocit plnosti, znížená činnosť čriev a hnačka.
Mimočrevné príznaky zahŕňajú únavu, necitlivosť horných a dolných končatín, svalové kŕče, bolesti kĺbov a hlavy, nechutenstvo, poruchy nálady či ekzém.
Ako sme už spomínali, diagnostika tohto ochorenia je pomerne komplikovaná, a to z dôvodu veľkej podobnosti klinických výsledkov s inými ochoreniami súvisiacimi s lepkom.
Diagnostika sa zvyčajne vykonáva vylučovacou metódou – negatívna celiakia, negatívne histologické nálezy a negatívny test na alergiu.
Následne sa diagnóza potvrdzuje vylúčením lepku zo stravy na niekoľko týždňov a sledovaním zlepšenia zdravotných ťažkostí.
Liečba tohto ochorenia spočíva v bezgluténovej diéte, ktorá však nemusí byť taká striktná ako v prípade celiakie.
Alergia na lepok, prípadne na iné pšeničné proteíny je neprimeraná imunologická reakcia ľudského tela, ktorú spôsobujú špecifické protilátky.
Tie sa viažu na špecifické miesta alergénov a spúšťajú procesy vedúce k vzniku alergického zápalu alebo alergie.
Typickými prejavmi sú nádcha, kýchanie, opuch sliznice úst, sčervenanie očí, dýchacie ťažkosti či svrbenie kože.
Pšenica patrí medzi hlavné alergény u detí v predškolskom veku, pričom alergia bežne časom vymizne. U dospelých sa môže vyskytovať trvalá alergia na pšenicu zapríčinená nadmernou fyzickou aktivitou.
V tomto prípade môže dochádzať k poruche bariérovej funkcie čreva, ktoré sa stane priepustnejším aj pre alergény pšenice. Tie následne môžu prejsť do celého organizmu.
Zaujímavou formou alergie na pšenicu je tzv. „pekárenská astma“, ktorá je spôsobená vdýchnutím pšeničných alergénov z ovzdušia. V tomto prípade reagujú ľudia na surovú pšeničnú múku a nie na tepelne spracovanú múku v potravinách.
V prípade tejto alergie je potrebné pšenicu kompletne vyradiť z jedálnička.
Ľudský tráviaci trakt predstavuje komplexné, unikátne a dynamické prostredie, ktoré v sebe ukrýva veľké množstvo rôznych mikroorganizmov. Ide o vyvážený mikroekosystém, ktorý poskytuje ľudskému organizmu prirodzenú ochranu voči potencionálnym patogénom.
Zmeny v zložení mikroflóry môžu mať negatívny dopad na zdravie a viesť k vzniku najrôznejších ochorení.
Vďaka dlhodobému výskumu je v súčasnosti jasné, že črevná mikroflóra naozaj zohráva dôležitú úlohu pri celiakii.
Otázkou už zostáva, či zmena v zložení mikroflóry u celiatikov je príčinou alebo dôsledkom tohto ochorenia. Na jednej strane platí, že vznik črevnej nerovnováhy má priamy vplyv na rozvoj zápalových ochorení, akým je aj celiakia.
Rovnako však platí, že kvôli celiakii a bezgluténovej diéte nastávajú zmeny v zastúpení jednotlivých dobrých a zlých baktérií v črevách. Konkrétne dôkazy poukazujú najmä na pokles baktérii z rodov Bifidobacterium a Lactobacillus.
Následne dochádza k vzniku nerovnováhy, čo môže mať negatívny dopad na zdravie a viesť k vzniku rôznych ochorení.
K dnešnému dňu sa na liečbu celiakie či iných ochorení súvisiacich s gluténom používa len bezlepková diéta, čiže vylúčenie všetkých jeho potravinových zdrojov.
Veda aj medicína však neustále napredujú a v poslednom období sa vyskytli sľubné riešenia, ako je geneticky modifikovaný lepok, rôzne farmaceutické doplnky, ktoré napomáhajú v trávení lepku a najnovšie aj probiotiká.
Priaznivé účinky probiotík na zdravie môžu nastať prostredníctvom viacerých mechanizmov, napríklad:
Spolu s probiotikami sa odporúča prijímať aj prebiotiká, pretože ľudia s bezlepkovou diétou často trpia výživovými nedostatkami. Konkrétne býva znížený príjem vlákniny, železa, vápnika a kyseliny listovej.
Z tohto dôvodu treba stravu doplniť vhodným spôsobom, napríklad pomocou prebiotík, ktoré sú zároveň zdrojom energie pre probiotiká a stimulujú ich životaschopnosť.
Na záver je dôležité uviesť, že probiotiká (ani prebiotiká) nie sú schopné vyliečiť celiakiu či iné choroby spojené s gluténom.
Avšak probiotiká sa javia ako vhodný doplnok stravy u ľudí s gluténovými poruchami a môžu napomáhať pri zmierňovaní symptómov týchto ochorení.
Do budúcna však bude nutné vykonať ďalšie štúdie, aby sa dal účinok probiotík presnejšie popísať.
Choroby súvisiace s lepkom – bedekerzdravia.sk
Celiakia – príznaky, prejavy a diagnostika – ImunoVital
CZAJA-BULSA, Grażyna. Non coeliac gluten sensitivity–A new disease with gluten intolerance. Clinical nutrition, 2015, 34.2: 189-194.
NYLUND, Lotta; KAUKINEN, Katri; LINDFORS, Katri. The microbiota as a component of the celiac disease and non-celiac gluten sensitivity. Clinical Nutrition Experimental, 2016, 6: 17-24.
CRISTOFORI, Fernanda, et al. Probiotics in celiac disease. Nutrients, 2018, 10.12: 1824.
DE SOUSA MORAES, Luís Fernando, et al. Intestinal microbiota and probiotics in celiac disease. Clinical microbiology reviews, 2014, 27.3: 482-489.
CHIBBAR, Richa; DIELEMAN, Levinus A. The gut microbiota in celiac disease and probiotics. Nutrients, 2019, 11.10: 2375.
PECORA, Francesco, et al. Gut Microbiota in Celiac Disease: Is There Any Role for Probiotics?. Frontiers in Immunology, 2020, 11: 957.
MARASCO, Giovanni, et al. Probiotics, prebiotics and other dietary supplements for gut microbiota modulation in celiac disease patients. Nutrients, 2020, 12.9: 2674.
LOSURDO, Giuseppe, et al. The interaction between celiac disease and intestinal microbiota. Journal of clinical gastroenterology, 2016, 50: S145-S147.
CONTE, Mariangela, et al. Pro-pre and postbiotic in celiac disease. Applied Sciences, 2021, 11.17: 8185.
MARASCO, Giovanni, et al. Gut microbiota and celiac disease. Digestive diseases and sciences, 2016, 61.6: 1461-1472.
