Tvorba mikrobiómu začína už počas narodenia dieťaťa. Počas nasledujúcich troch rokov sa mikrobióm dynamicky rozvíja, expanduje a dozrieva do stavu „dospelosti“. Tento proces je veľmi dôležitý z hľadiska správneho vývoja nervovej sústavy a mozgu, preto sa musí spraviť všetko pre jeho správny vývin.
Dôležitosť črevného mikrobiómu popisoval už na začiatku 20. storočia držiteľ Nobelovej ceny Élie Metchnikoff. Tvrdil, že mnohé ochorenia súvisia s aktivitou črevnej mikroflóry. Zároveň predpokladal, že pitie fermentovaného mlieka s obsahom kyslo mliečnych baktérii môže brániť rozvoju patogénov a podporovať celkové zdravie ľudského tela.
V súčasnosti je dôležitosť zdravého črevného mikrobiómu veľmi dobre známa. Mikroorganizmy, ktoré obývajú tráviaci trakt ľudí, sa podieľajú na vývoji a fungovaní mnohých základných fyziologických procesov (trávenie, imunita, udržiavanie homeostázy). Taktiež môžu zohrávať dôležitú úlohu pri viacerých ochoreniach, od zápalov až po obezitu.
V poslednej dobe sa vyskytli štúdie preukazujúce zásadný vplyv črevnej mikroflóry na vývoj a funkciu centrálneho nervového systému. Mikroorganizmy naň vplývajú prostredníctvom metabolických, neuroendokrinných a imunitných ciest. Práve tieto štúdie bližšie opisujú aj obojsmernú komunikáciu medzi mozgom a črevnou mikrobiotou, takzvanú os črevo-mozog.
Z uvedených faktov vyplýva, že črevný mikrobióm hrá podstatnú úlohu pri VÝVOJI organizmu, ale aj pri udržiavaní a podpore zdravia. O črevný mikrobióm sa však každý musí starať, či už prostredníctvom správnej stravy, fyzickej aktivity, ale aj pomocou PROBIOTÍK.
Ako sa vyvíja mikrobióm?
Donedávna bol všeobecne akceptovaný predpoklad, že plody v maternici sú sterilné a mikrobiálna kolonizácia organizmu začína až počas pôrodu. V súčasnosti sa však objavujú dôkazy o prítomnosti mikroorganizmov v placente a iných tkanivách, ktoré obklopujú plod v maternici (napríklad v pupočníkovej krvi). Počty prítomných mikroorganizmov sú však veľmi nízke a faktom ostáva, že kolonizácia čriev prebieha najmä po narodení dieťaťa.
Tak ako už bolo spomenuté, mikroorganizmy začínajú telo osídľovať ešte počas pôrodu, čiže pred prvým nádychom bábätka. Počiatočné zloženie mikroflóry je ovplyvňované mnohými externými faktormi, konkrétne mikroflórou matky, spôsobom pôrodu, kontaktom s fekálnym materiálom, kožou, lekármi, pôrodnými sestrami/asistentami aj miestnosťou, v ktorej sa dieťa narodí.
„Prenos komenzálnych baktérií z matky na dieťa ovplyvňuje vývoj jeho imunitného systému.“
Spôsob pôrodu je významný faktor z hľadiska počiatočného zloženia mikrobiómu a ďalšieho vývoju dieťaťa. Deti narodené cisárskym rezom v prvom okamihu dochádzajú do kontaktu s mikroflórou okolitého prostredia. Deti narodené cisárskym rezom sú náchylnejšie na ochorenia ako je astma, alergie či obezita. Pri vaginálnom pôrode sú deti prvotne vystavené vaginálnej mikroflóre matky.
Po narodení, čiže počas prvých dní života novorodenca sa mikroflóra začne dynamicky rozvíjať. Takýmto spôsobom sa mikrobióm vyvíja približne prvé tri roky života a potom dosiahne „zrelosť“, čiže stav podobný dospelým ľudom. Na vývoj mikrobiómu po celý čas vplývajú rôzne externé faktory, pri čom jedným z najdôležitejších je práve spôsob kŕmenia.
Štúdie preukazujú, že dojčenie materským mliekom má priaznivý vplyv na neuropsychologický vývoj dieťaťa. Materské mlieko je zdrojom všetkých nutrientov, ktoré dieťa potrebuje na zdravý vývoj. Zároveň je zdrojom dobrých baktérií, ktoré sa na dieťa prenášajú z kože aj mliečnej žľazy matky. Dojčené deti majú spravidla jednotnejšiu populáciu črevných mikróbov, kde dominujú rody Bifidobacterium a Lactobacillus. Baktérie z rodu Bifidobacterium sú primárne kolonizátory čriev novorodencov, pri čom majú pozitívny vplyv na rozvoj imunity, obmedzujú vznik zápalov, zlepšujú priepustnosť čriev a tvorbu acetátu.
Aká je úloha probiotík a ako vplývajú na mikrobióm?
Probiotiká sú nepatogénne živé mikroorganizmy, ktoré po požití v dostatočnom množstve, vykazujú pozitívny vplyv na zdravie hostiteľa. Probiotiká musia byť ľudského pôvodu, odolné voči žalúdočnej kyseline a žlči, schopné priľnutia na sliznicu čreva a musia byť schopné kolonizovať črevo (aj keď len na krátku dobu).
Probiotiká pozitívne vplývajú na hostiteľa prostredníctvom viacerých mechanizmov. V prvom rade majú zásadný vplyv na trávenie, metabolizmus a udržiavanie rovnováhy v črevách.
Antimikrobiálny účinok je sprostredkovaný ich schopnosťou upravovať črevnú mikroflóru, produkovať antibakteriálne látky, súťažením s patogénmi o živiny aj miesto na sliznici čreva. Spolu s tým je spojený aj ich antitoxínový efekt a schopnosť odvrátiť niektoré dôsledky infekcií na črevný epitel.
Probiotiká sú taktiež schopné modulovať imunitný systém, regulovať alergickú odpoveď imunitných buniek aj novotvorbu rakovinových buniek.
Účinky probiotík sa zásadne nemusia týkať len tráviaceho traktu. Môžu pozitívne vplývať aj na urogenitálnu, dýchaciu či ústnu sliznicu a dokonca aj na kožu.
Vo všeobecnosti sa predpokladá, že probiotiká môžu zohrávať dôležitú úlohu v boji proti rôznym ochoreniam. Konkrétne sa dávajú do súvislosti s nealkoholickými ochoreniami pečene, alergickými reakciami, astmou, atopickými ochoreniami, zápalovými ochoreniami čriev, antibitickými hnačkami. Taktiež sa predpokladá, že zlepšujú priebeh symptómov celiakie, laktózovej intolerancie, metabolického syndrómu či cukrovky.
V posledných rokoch sa rozšíril aj výskum v oblasti psychobiotík, čiže probiotických mikroorganizmov, ktoré pozitívne vplývajú na psychiku ľudí.
Ako je to v prípade probiotík a detí?
V súčasnosti existuje veľké množstvo usmernení a štúdií, ktoré hovoria o tom ako používať probiotiká v prípade rôznych ochorení, ale aj u bežnej zdravej populácie. Bohužiaľ však existuje len obmedzené množstvo výskumov, ktoré sa zameriavajú na špecifické skupiny obyvateľstva ako sú novorodenci a deti.
Novorodenci a deti patria medzi najzraniteľnejšie skupiny. Z tohto dôvodu by malo byť podávanie probiotík týmto skupinám oveľa prísnejšie kontrolované. Zároveň by sa ich podávanie v klinickej praxi malo riadiť presnými pravidlami založenými na dostupných relevantných dôkazoch.
Európska pediatrická asociácia a Únia národných európskych pediatrických spoločností a asociácií vykonala prieskum vedeckých štúdií s cieľom zhrnúť usmernenia a odporúčania týkajúce sa používania probiotík v pediatrickej zdravotnej praxi a klinickej praxi.
Na základe súčasných usmernení a vysokokvalitných dôkazov vydali usmernenia na používanie probiotík v pediatrickej praxi, čiže u detí.
Používanie striktne definovaných kmeňov odporúčajú používať u detí v nasledovných prípadoch:
Je potrebné uviesť, že užívanie probitotík je pre zdravé deti všeobecne považované za bezpečné. Osobitú opatrnosť pri používaní probiotík si vyžadujú predčasne narodené deti, imunokompromitovaní pacienti, kriticky chorí pacienti, pacienti s centrálnych žilovým katétrom, srdcovým valvulárnym ochorením a syndrómom krátkeho čreva.
Je potrebné dbať na kvalitu používaného probiotického výrobku a taktiež na zastúpenie jednotlivých probiotických kmeňov. V tomto prípade by mal vždy pediater zhodnotiť vhodnosť konkrétneho výživového doplnku. Denná odporúčaná dávka by sa v závislosti od použitých kmeňov a zloženia konkrétneho výživového doplnku mala pohybovať v rozmedzí od 5 do 10 miliárd probitík.
V sumáre je teda možné povedať, že črevný mikrobióm zohráva dôležitú úlohu pri správnom vývoji imunity a trávenia. Probiotiká sú pre zdravé deti bezpečné, najmä ak sa užívajú výrobky so správnymi probiotikami a vo vhodných dávkach. Ak rodič chce svojmu dieťaťu podávať probiotiká, je potrebné poradiť sa s pediatrom, ktorý zhodnotí dostupné možnosti a vhodnosť použitia pre dieťa.
Zdroje:
MICHAIL, Sonia, et al. Clinical efficacy of probiotics: review of the evidence with focus on children. Journal of pediatric gastroenterology and nutrition, 2006, 43.4: 550-557.
HOJSAK, Iva, et al. Guidance on paediatric use of probiotics states that benefits are limited to several conditions and urges caution with specific vulnerable groups. 2018.
KLIGLER, Benjamin; HANAWAY, Patrick; COHRSSEN, Andreas. Probiotics in children. Pediatric Clinics of North America, 2007, 54.6: 949-967.
LENFESTEY, Mary W.; NEU, Josef. Probiotics in newborns and children. Pediatric Clinics, 2017, 64.6: 1271-1289.
CERDÓ, Tomás, et al. Probiotic, prebiotic, and brain development. Nutrients, 2017, 9.11: 1247.
